Korupcia nie je fenomén len výkonnej moci, ale bujaro funguje aj v podnikateľskej sfére, dokonca v školstve a na akademickej pôde, ale tiež v bežnom živote, dokonca aj tam, kde si človek povie – tam bude určite čisto, tamtí ľudia to robia predsa pre radosť a uspokojenie z činorodosti. Horkýže – korupcia funguje ako systém, je to kultúra spoločnosti, ktorá podmieňuje takmer akýkoľvek úspech, či naplnenie osobných ambícií. Áno, kto maže, ten ide… Hoci často ide o bizarné situácie v štýle Slunce, seno a pár facek…
Takúto tristnosť (trápnosť) som zažil na vlastnej koži, keď som sa pred niekoľkými rokmi pohyboval v tzv.- vidieckom futbale ako mecenáš i funkcionár. Povedali mi: buď budeme, prepytujem, šťať proti vetru alebo sa začleníme do systému. Komické na celej veci je to, že išlo o tzv. „horskú“ ligu – druhú najnižšiu súťaž. Zažil som okrem iného toto: pred súťažným zápasom bola vždy dôkladná príprava – zašli sme za šéfom rozhodcov na oblasti, ten dostal proviant a všimné; on vedel, ktorého rozhodcu na aktuálny zápas delegovať a ten rozhodca zasa vedel akú „prácu“ má odviesť a čo ho čaká. Rozhodcovia boli v takých troch kategóriách – jedna kategória, tú by som nazval „otvorené vrece“ – prišiel, pískal, vzal; druhá kategória tú by som nazval „prívesný vozík“ – takýto rozhodcovia spravili čo sa čakalo, ale „ohľaduplne“ a bakšiš brali poza chrbát.
No a bola aj tretia skupina tzv. „nevyspytateľní“ – o ktorých sa nevedelo, či berú alebo neberú; a tam sa púšťali skúšobné balóniky, keď praskol, bol náš! Prirodzene, že túto skupinu „zelenáčov“ nikdy nebolo možné delegovať na dôležité zápasy…
A pritom vždy išlo o …no. Veď čo už z toho, že hrám v 7. lige alebo v 5. lige?! Sú to len vyššie náklady, ale úroveň i prestíž stále rovnaká. Nechápem ten systém, preto som už mimo futbalu.
Je to hra na veľký futbal a rozhadzovanie peňazí, ktoré by boli osožnejšie „rozhadzované“ napríklad pre nadácie, ktoré pomáhajú ľuďom, no najmä deťom v núdzi.
Svätá prostota, ten vidiecky futbal.